Samovražedné správanie vlastného tela
Aj keď to znie dosť zákerne, vlastný imunitný systém sa niekedy obráti nielen proti cudzorodým baktériám, ale aj proti vlastnému organizmu. Určité telu vlastné látky totiž považuje za cudzie a začne proti nim bojovať. Prečo? Odpoveď na túto otázku dnešná medicína ešte nepozná. Prišla však aspoň na to, ako zmierňovať následky.
Známe choroby
Presný zoznam všetkých chorôb, ktoré zaraďujeme k autoimunitným, nie je zatiaľ známy. Ani samotní lekári sa totiž zatiaľ nezhodujú v názore na to, ktoré zdravotné poruchy vznikajú poruchou imunity a ktoré nie. Patria k nim napríklad všeobecne známe ochorenia: senná nádcha a iné alergie, mnoho reumatických ochorení, skleróza multiplex, diabetes, niektoré typy ochorení žalúdka, pľúc a srdca.
Rovnaký scenár
Autoimunitné ochorenia prebiehajú takmer vždy podľa rovnakého scenára. Dlhšiu dobu sa nachádzajú v počiatočnom štádiu. V tejto fáze logicky existuje najlepšia nádej na zastavenie rozvoja tejto choroby. Problém je však v tom, že v tom čase je ešte ťažké spozorovať na sebe nejaké príznaky. Ak sa aj vyskytnú menšie problémy, pacient ani lekár ich zvyčajne nepripisujú nástupu autoimunitného ochorenia. Ďalší priebeh je už nárazový – prichádzajú ataky a ich ústup. Po každom ataku zvyčajne dôjde aj k zhoršeniu stavu.
Kto je ohrozený?
O tom, ako tieto choroby vznikajú, existuje veľa hypotéz. Niektorí vedci tvrdia, že určité baktérie, jedy či plesne natoľko pozmenia štruktúry nášho organizmu, že stratia typické znaky príslušnosti k nášmu telu a imunitný systém ich začne považovať za cudzie.
Keďže sa však často vyskytujú v rodine, predpokladá sa tiež, že vo väčšine prípadov existujú chybné genetické vlohy, pod vplyvom ktorých náš organizmus považuje niektoré štruktúry vlastného organizmu za nepriateľské a bojuje proti nim. Pravda môže byť na obidvoch stranách. Vedci si všimli aj to, že ženy bývajú postihnuté oveľa častejšie ako muži, výnimkou je hádam len Bechterevova choroba (reumatický typ ochorenia), kde je to presne naopak.
Nečakajme so založenými rukami
Aj najmenšie podozrenie na chorobu by malo byť dôvodom na dôkladné vyšetrenie imunitných reakcií. Ak sa dokáže chybný postoj imunitného systému, je možné včas začať liečbu. Jednou z možností je systémová enzýmoterapia. Jej použitím je možné dosiahnuť priaznivé výsledky aj v pokročilom štádiu choroby. Ide o liečebnú metódu založenú na komplexnom pôsobení cielene zostavených zmesí hydrolytických enzýmov živočíšneho a rastlinného pôvodu, ktorej objaviteľom je prof. Max Wolf z USA. Rozsiahle klinické štúdie potvrdili úspešnosť tejto metódy pri liečbe autoimunitných ochorení ako sú napríklad reumatické zápaly kĺbov, Bechtererova choroba či skleróza.
Účinná pomoc
Účinným prípravkom systémovej enzýmoterapie u nás je liek Wobenzym, ktorý je bežne dostupný v lekárňach. Je vynikajúcim podporným prostriedkom pri liečbe autoimunitných ochorení. Svedčia o tom výsledky výskumov. Napríklad Rovenský a kol. prezentovali v roku 1998 prácu, v ktorej pridávali Wobenzym desiatim pacientom s reumatoidnou artritídou, ktorí v priebehu 3 - 6 mesiacov nereagovali na liečbu liekmi modifikujúcimi chorobu. V priebehu 12-mesačnej liečby došlo u týchto pacientov k zníženiu indexu Ritchieovej. Boli zaznamenané aj významné priaznivé zmeny laboratórnych parametrov (pokles sedimentácie červených krviniek a zvýšenie koncentrácie hemoglobínu). Priaznivých výsledkov v podpornej liečbe prípravkami systémovej enzýmoterapie je však oveľa viac. Užívanie Wobenzymu spolu s antibiotikami sa osvedčilo aj pri iných ochoreniach. Najmä pri liečbe zápalových ochorení, ale i rôznych poranení, opuchov, zlomenín, komplikácií chirurgických zákrokov, nádorových chorôb, pri chorobách dýchacích ciest u detí i dospelých.
Viac informácií získate aj na www.wobenzym.sk