Jdi na obsah Jdi na menu
 


Ach ... zasa ta nádcha...alebo alergia?????

17. 8. 2006

Prinášame vám prehľad príčin vzniku alergie, po prečítaní ktorého si budete vedieť odpovedať na viacero otázok týkajúcich sa tejto problematiky.

Medzi príčiny vzniku alergií patria:

  • Alergény
  • Dedičnosť
  • Porucha obranyschopnosti
  • Porucha funkcie nervového systému
  • Vplyv životného prostredia
  • Výživa
  • Ostatné príčiny

Alergény
Existuje množstvo faktorov, ktoré zapríčiňujú vznik alergických ochorení, vzájomne sa dopĺňajú i prelínajú. Vznik alergie podmieňuje opakovaný styk organizmu s vyvolávajúcim alergénom pôsobiacim z vonkajšieho prostredia. Všetci sa s alergénmi stretávame, no nie u každého z nás vyvolajú alergiu. To znamená, že alergény nie sú jedinou príčinou vzniku alergie. Dôležitými faktormi sú i dedičnosť, schopnosť organizmu brániť sa infekčným a neinfekčným škodlivinám (imunitná reaktivita), kvalita funkcie nervového a endokrinného systému, pôsobenie životného prostredia a niektoré ďalšie vplyvy.  Alergén je vo väčšine prípadov látkou bielkovinovej povahy. Alergizovať však môžu i nebielkoviny, a to po väzbe na bielkovinu vlastnú telu. Majú svoju typickú fyzikálno - chemickú skladbu a biologickú účinnosť. Schopnosť alergizovať nezávisí len od druhu alergénu, ale aj od množstva, doby pôsobenia a miesta vstupu do organizmu (najagresívnejší je prienik dýchacími cestami alebo vpichom). Čím je množstvo alergénu väčšie a doba pôsobenia dlhšia, tým sa riziko vzniku alergie zvyšuje.

Počet alergénov prichádzajúcich do úvahy pre vznik precitlivenosti je nekonečný. Dajú sa deliť z rôznych hľadísk. Pre ľahšie zapamätanie si je používané delenie podľa ich charakteru a vstupu do organizmu. Rozlišujeme alergény vdychované, potravinové, kontaktné, bakteriálne a vírusové, liekové a alergény hmyzu. Je potrebné si uvedomiť, že každý z menovaných alergénov sa skladá z viacerých zložiek, niekedy až z niekoľkých desiatok, z ktorých každá môže sama osebe alergizovať. 

Dedičnosť
Na výskyte alergických ochorení sa dedičnosť podieľa v pomerne veľkej miere. V niektorých rodinách sa dedí ochorenie takmer s presnou pravidelnosťou z generácie na generáciu. V iných prípadoch je však výskyt alergií v rodine úplne náhodný a neočakávaný. Hovoríme tomu, že sa dedí alergický terén, tj. schopnosť alergicky reagovať. Doteraz však presnú podstatu dedičnosti nepoznáme. Medicínsky povedané ide o multifaktoriálnu dedičnosť, ktorá je polygénne podmienená. Znamená to, že genetická informácia pre vznik schopnosti alergicky reagovať sa prenáša z rodičov na deti z viacerých miest určitých chromozómov (chromozóm je časť jadra pohlavnej bunky, ktorá zodpovedá za prenos dedičnosti). Po prenose tejto schopnosti potom záleží ešte na rôznych ďalších okolnostiach, akými sú pôsobenie alergénov, rôznych zložiek potravy, znečisteného životného prostredia, bakteriálne a vírusove infekcie, psychické faktory a pod. Prostredníctvom ich vplyvu sa môže alergia objaviť u jedinca v akomkoľvek veku, ale nemusí sa objaviť vôbec.

Zvýšená schopnosť alergicky reagovať je prejavom zvýšenej schopnosti tvoriť alergické protilátky a reagovať s rôznymi alergénmi. Môže ísť o zdedenú poruchu obrany voči vonkajším škodlivinám. Napr. pri zdedenej poruche obrany sliznice dýchacieho alebo tráviaceho ústrojenstva dochádza k prieniku rôznych alergizujúcich látok týmito sliznicami do organizmu omnoho ľahšie. Riziko vzniku alergie u dieťaťa pri rôznom stupni postihnutia jeho rodičov je rôzne. Ak sú obaja rodičia zdraví, existuje 10% riziko alergického ochorenia ich dieťaťa. Prítomnosť alergie u jedného z nich zvyšuje riziko na 30%. Ak sú obaja alergici, je riziko 50%. V prípade, že obaja rodičia majú rovnaký typ ochorenia, stúpa riziko postihnutia u dieťaťa až na 60%. Z týchto údajov vyplýva, že kvôli narastajúcemu počtu alergikov v populácii sa automaticky zvyšuje i riziko genetického prenosu týchto ochorení.

Porucha obranyschopnosti
Porucha imunity môže byť zdedená. Vo väčšine prípadov je však získaná a vzniká vplyvom rôznych vonkajších príčin. Významnú úlohu predstavuje predovšetkým infekcia, obzvlášť vírusová. Prekonaním takejto infekcie sa môže imunita organizmu na dlhšiu alebo kratšiu dobu narušiť. Rovnako pôsobia aj niektoré liečebné zásahy. Opakované infekty malých detí navštevujúcich jasle a materské školy môžu mať svoju príčinu vo vrodenom imunodefekte, ale môžu byť aj následkom druhotne vzniknutej poruchy. Opakovaná liečba antibiotikami niekedy napomáha prehĺbeniu tejto poruchy a podieľa sa i na alergizácii. Zmenená činnosť obranného systému sa zúčastňuje predovšetkým na vzniku alergie dýchacích ciest.

Porucha funkcie nervového systému
U alergických pacientov je často zistená porucha správnej činnosti vegetatívneho nervového systému. Ide o systém, ktorý pracuje samostatne, bez ovplyvňovania našou mysľou. Okrem iných súčastí sa skladá aj z dvoch protichodne pôsobiacich oddielov, sympatického a parasympatického. Mnoho tkanív v tele je zásobených súčasne nervovými vláknami oboch oddielov, a preto pri správnej funkcii nastáva rovnovážny stav. Ide však o veľmi komplikované deje, na ktorých sa zúčastňujú ešte ďalšie zložky vegetatívneho nervstva  a týmito zložkami uvoľňované látky hormonálnej i enzymatickej povahy.

Vplyv životného prostredia
V poslednom období mnohonásobne stúplo znečistenie ovzdušia rôznymi priemyselnými splodinami, výfukovými plynmi a pod., takže sme nútení dýchať vzduch obsahujúci množstvo škodlivých látok vrátane choroboplodných zárodkov a alergénov. A práve v priemyselných oblastiach a v lokalitách s chemickým priemyslom s tepelými elektrárňami je podstatne vyšší výskyt alergických ochorení, predovšetkým dýchacieho ústrojenstva. Znečistenie ovzdušia je na rôznych miestach rozdielne. Podstatne horšie sú však podmienky tam, kde je menšie prúdenie vzduchu (údolia, centrá miest) alebo tam, kde sa nachádzajú dôležité cestné ťahy, diaľnice, v okolí tovární a iných priemyselných podnikov. Zdravšie je vo vyvýšených oblastiach, na perifériách miest a samozrejme na vidieku mimo priemyselných oblastí.

Zdravotný stav ovplyvňuje i mikroklíma, tj. životné prostredie domácnosti, škôl a pod. Nepriaznivo pôsobí nielen prítomnosť rôznych zdrojov zvieracích alergénov (domáce zvieratá, kožušiny...), ale predovšetkým tabakový dym. Množstvo vedeckých prác z celého sveta dokazuje, že existuje priama úmernosť medzi fajčením rodičov a stupňom postihnutia dýchacích ciest ich detí. Pritom najtesnejší je vzťah medzi fajčením matiek a postihnutím detí do dvoch rokov. Škodlivé je fajčenie v miestnostiach, kde sa zdržiavajú i deti a predovšetkým v ich spálňach. Nebezpečne vysoká koncentrácia dymu vzniká pri fajčení v uzavretých priestoroch automobilov. Bývanie v malých z zdravotne závadných bytoch, vlhkých, s výskytom plesní na stenách, so zlou možnosťou vetrania a pod. sa tiež podieľa na alergizácii organizmu.

Výživa
Na súvislosti medzi spôsobom výživy kojencov a výskytom alergických chorôb existujú rozdielne názory. Niektorí autori vedeckých prác preferujú čo možno najdlhšie kojenie a dokladajú to rôznymi súbormi sledovaných detí, ktoré dokazujú napríklad znížený výskyt atopického exému u detí do jedného roku veku v prípade, že boli kojené, v porovnaní s deťmi nekojenými. Kojené dieťa má podľa týchto údajov menší sklon ku vzniku ochorenia než dieťa odchované na kravskom mlieku a to platí aj v prípade, keď matka je alergička. Je pravda, že v materskom mlieku dostáva kojenec mnoho ochranných látok pôsobiacim napríklad proti niektorým vírusom. Existujú však aj námietky, že v materskom mlieku môže dieťa od matky prijímať i niektoré alergizujúce zložky jej potravy. Nesporný je nepriaznivý vplyv prísad, ako sú potravinárske farby, konzervačné prostriedky, antibiotiká v mäse, mlieku a pod.

Ostatné príčiny
Prejavy alergie môžu navodiť aj rôzne iné vplyvy, ktorých mechanizmus nie je ešte presne objasnený.

Sú to napríklad:

  • zmeny teploty okolia
  • výkyvy atmosferického tlaku
  • fyzická záťaž
  • psychický stres (radosť, strach, bolesť)

Kožné prejavy alergie, ako koprivka, svrbenie, opuchy, alergická nádcha alebo astmatický záchvat je možné vyvolať napríklad:

  • vdychovaním studeného až mrazivého vzduchu
  • kúpeľom v studenej alebo horúcej vode.

Sú aj pacienti trpiaci astmatickými záchvatmi pred búrkou, pri chôdzi hore schodmi, pri behu v prírode či športovaní.

(Spracované podľa materiálov Doc. MUDr. Víta Petrů, CSc.)

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář