Chcem si všetko zapamätať
Často sa pohybujete na čersvom vzduchu, v jedálničku máte dostatok vitamínov, krížovky sú vaše hobby. Všetko nasvedčuje tomu, že máte výbornú pamäť, ale predsa. Existuje ešte niečo, čo by pomohlo zlepšiť vašu pamäť.
Zlepšovanie a cvičenie pamäti nie je len otázkou správnej životosprávy. Mnohé záleží od dostatočného spánku. Každý si určite v duchu prerátal, koľko času mu denne zaberie spánok. Hovorí sa, že najzdravší spánok trvá od desiatej do štvrtej hodiny ráno. Ibaže najzdravší neznamená najvhodnejší na zapamätávanie.
Čudujete sa ľuďom, ktorí si počas dňa zdriemnu a nedokážete to pochopiť? Práve títo ľudia si pamätajú oveľa viac ako ostatní.
Už deväťdesiatminútový spánok bezprostredne po prečítaní textu potrebného na zapamätanie stačí na to, aby sa pamäť človeka zmobilizovala.
Takže nie len kvalitný nočný odpočinok je prostriedkom na upevnenie si vedomostí a zručností, ale i spánok počas dňa má určité výhody pri zapamätovaní.
Ak sa nestotožňujete s týmto tvrdením, stačí si to overiť na vlastnej koži. Vo dvojici si prezerajte úlohy, učte sa rovnaký text. Potom už len dodržať jedno. Jeden z dvojice by mal ostane hore a druhý si hneď ľahne a bude oddychovať deväťdesiat minút. Na vlastnej koži sa presvedčíte o tom, že ten, ktorý spal je na tom oveľa lepšie so svojou pamäťou.
Čo je však na tom všetkom zaujímavé? Pamäť častejšie odpočívajúcich ľudí je oveľa vitálnejšia a pružnejšia, ako pamäť ľudí, ktorí síce v noci spia v dostatočnom množstve, ale cez deň nie.
Vieme to i bez výskumov
Možno si spomeniete na časy, keď ste sa museli učiť na rozličné skúšky. Len čo ste si sadli ku knihám a prečítali jednu kapitolu, premohol vás spánok. A na druhý deň bola skúška. Ovládol vás pocit viny, že nie ste dosť disciplinovaní a strach, ako to všetko dopadne. Napočudovanie bola... (dvojka).
Takže z toho vyplýva jedno. Kým vedci skúmajú kapacitu a kvalitu pamäte počas spánku, študenti len podriemkavajú a skúšky zvládajú vyspinkaní do ružova.